Pavol Gašparovič Hlbina a slovenská katolícka moderna

Pavol Gašparovič Hlbina (1909, Veľké Kršteňany – 1977, Bobot), kňaz, básnik, prekladateľ, literárny teoretik, ústredná osobnosť slovenskej katolíckej moderny. Po štúdiách teológie v Prahe prijal v roku 1934 kňazskú vysviacku. Pôsobil ako kaplán na viacerých pôsobiskách (Rosina, Bošáca, Konská, Raková, Divina, Veľké Chlievany, Považská Bystrica, Kysucké Nové Mesto). Od roku 1945 až do smrti bol farárom v Bobote. Je autorom básnických zbierok Začarovaný kruh (1932), Cesta do raja (1933), Harmonika (1935), Dúha (1937), Belasé výšky (1939), Mŕtve more (1946), Mračná (1947), Podobenstvá (1947), Ozveny slnka (1950), Mierové ráno (1952), Ruže radosti (1955). Básnikova tvorba z 30. rokov predstavuje základ modernej spirituálnej poézie. Jeho povojnová schematická tvorba je výsledkom osobného sklamania a zatrpknutosti bez literárnoestetickej hodnoty. V roku 1943 vyšiel jeho preklad knihy Henriho Bremonda Modlitba a poézia.