Rečnícke umenie sv. Augustína

V tejto publikácii dostáva čítateľ príležitosť vnímať Aurelia Augustina (354 – 430) nielen ako svätca a učiteľa katolíckej cirkvi, ale aj ako komplexného kresťanského vzdelanca, ktorý je pevne zakorenený v profánnej antickej vzdelanosti, s ktorou tvrivo komunikuje. 

Vzorkou pre analýzu sú výklady pätnástich žalmov združených pod označením graduales, stupňové, ktoré sú súčasťou Augustínovej homiletickej zbierky Enarrationes in Psalmos, v dejinách homiletickej spisby jedinečnej. Samotná voľba diela, ktoré dlho ostávalo mimo hlavného záujmu filológov a literárnych vedcov, svedčí o tom, že autorka by rada prispela do pokladnice poznania niečím novým. 

V argumentačnej báze nachádzame okrem textov analyzovaných Enarrationes nielen celý rad iných Augustínových spisov, z ktorých najvýznamenjšie miesto patrí dielam De doctrina christiana, Confessiones, De ciuitate Dei, Tractatus in Iohannis Euangelium 1 – 16, Tractatus in Primam epistulam Iohannis ad Parthos a retrospektívnym Retractationes, ale do hry vstupujú aj biblické knihy a diela ďalších antických autorov, spomedzi nich najmä Aristoteles, Cicero a Quaintilianus. 

Táto kniha predstavuje cenný prínos k poznaniu antickej kultúry a špeciálne kultúry slova, rozširujúc tak spektrum konkrétneho poznania na oblasť, ktorá nebola doteraz bližšie zmapovaná.