Tiché svetlo z Lúrd

Píše sa rok 1858. V pyrenejských Lurdoch plynie zima pokojne ako každá iná, až kým všetkých ľudí nerozruší zvesť o zvláštnej udalosti: dcéra bývalého mlynára, skoro ešte dieťa, Bernadeta, pri skale Massabielle videla krásnu Paniu, ktorá stála vo výklenku jaskyne, držala v ruke ruženec a dobrotivo sa na ňu usmievala.

V rovnakom čase pôsobí v mestečku ako daňový úradník Jean-Baptiste Estrade. Je jedným z tých, ktorí chýry o videní považujú za vymyslené bájky, ale len do dňa siedmeho zjavenia, keď ho nepoškvrnená Panna pritiahne k jaskyni, aby bol svedkom priam nebeského výjavu. Pre jeho život to znamená rozhodujúci zlom a Bernadeta sa stáva jeho priateľkou a dôverníčkou.

Podrobné dejiny zjavení, ako ich prináša Estradova kniha, azda až na niekoľko detailov, sú spojením Bernadetinho rozprávania a pravdivej správy o tom, čo mohol osobne zistiť aj on sám. Jeho zachytenie lurdských udalostí a ich širších súvislostí, ktoré malo pôvodne slúžiť pre jeho osobné potreby, získalo povahu verejného svedectva, cez ktoré sa Panna Mária verne zjavuje aj očiam nášho srdca.