Špivanky Servickej Hanky

Ďakujem Milosrdnému Otcovi a celému nebu za dar spevu a za jeho dobrodenia. Oni ma stvorili a jedinečne utkali v živote mojej mamky a vďaka mojim rodičom, ktorí ma s láskou prijali, som uzrela svetlo tohto sveta. Boli to práve tatko a mamka, ktorí ma učili milovať pieseň, folklór a naše nádherné ľudové tradície, ktoré nám zanechali naši drahí predkovia. Už ako malé dievčatko som sa postavila na rodný prah a spievala svojim najbližším, práve tam sa začala moja cesta speváčky. Prvé verejné vystúpenia začali v škôlke, pokračovali na základnej škole, v školskej ľudovej kapele, s ktorou sme sa prezentovali na rôznych regionálnych festivaloch, napríklad v Kamienke, Svidníku, Gombaseku.

Môj talent sa naďalej rozvíjal na strednej pedagogickej škole a aj v účinkovaní v súbore Karpaťanin. Spev ma natoľko očaril, že som sa túžila stať profesionálnou speváčkou. A preto som už počas štvrtého ročníka išla na konkurz do Poddukelského ukrajinského [dnes umeleckého) ľudového súboru. Konkurz som úspešne urobila a prisľúbili mi, že ma po maturite zoberú, no nestalo sa tak. Nebolo tam pre mňa miesto. Bola som veľmi sklamaná. A vtedy som mojej mamke nezlomné a odhodlane povedala, tak po rusnacky: „Mamko, šak oňi išči za mnov sami prídut." Čas letel. Učila som v materskej škole a popri tom som spievala s vokálno-inštrumentálnou kapelou Tiene na rôznych podujatiach. V roku 1982 som sa prihlásila na prehliadku ľudovej piesne Makovická struna v Bardejove. Prebiehal práve 10. jubilejný ročník a spevákov vtedy sprevádzal Orchester ľudových nástrojov [OĽuN) RádiaBratislava. Moje vystúpenie ich zaujalo natoľko, že som bola pozvaná do Bratislavy k zhotoveniu mojich prvých nahrávok s daným orchestrom. Moje piesne začali ľudia vnímať cez rozhlas, medzi prvými: Muším vam, mamičko, Takjes'ňa, mamočko, Ej, na tarki…

Dňa 30. novembra 1984 sa konal veľký koncert v Prešove a OĽuN ma pozval ako sólistku. Po mojom vystúpení za mnou prišiel riaditeľ PUĽS-u pán Jaroslav Sisák, či by som nešla spievať do ich súboru. A tak sa naplnili slová, ktoré som kedysi povedala mojej mamke – 2. januára 1985 som nastúpila do PUĽS-u už ako profesionálna speváčka, kde som si našla aj svojho manžela.

Do súboru som prišla s krásnou ľudovou piesňou Krjačok ľaľijovýj.Mojou túžbou bolo, aby som ju s celým orchestrom nahrala pre rozhlas. No dlho ju nik hudobne neupravoval. Jedného dňa prišiel do súboru bývalý umelecký vedúci, pán Juraj Cimbora. Poprosila som ho, či by ju neupravil, lebo jedna vec je pieseň krásne zaspievať, a druhá je dať tej piesni nádherný šat – aranžmán. Ako plynul čas, on ju ľúbezne upravil, ale orchester súboru ju nechcel nahrať. Medzitým som išla na materskú dovolenku so synom Ivanom a keď som sa po roku vrátila, túžba nahrať Krjačok sa obnovila. Až keď som čakala dcéru Natálku, bola som v 6. mesiaci, tak sa rozhodli, že ju spolu s orchestrom PUĽS-u nahráme. Noc pred nahrávaním bola veľká búrka a celé štúdio v Prešove zaliala voda. Takže sme nahrávali 1. júna 1988 v Košiciach. Pieseň som nahrávala s dieťaťom pod srdcom a dala som do nej všetko, celú svoju dušu. Keď bola nahraná, zavolal si ma pán Cimbora a povedal mi, že mám pred sebou veľkú budúcnosť. Túto pieseň však čakali ďalšie prekážky. Po nahraní ju nezaradili do vysielania. 0 jej spustenie do éteru som sa musela postarať sama. Dala som ju zahrať dňa 4. decembra 1988 ako hudobný pozdrav k 50. narodeninám mojej mamky, ktorá má dnes 80 rokov. Pieseňsa stala veľkým hitom. Mnohí mi hovorili, že tá pieseň má v sebe akési čaro. Zrejme preto, že sme ju spievali dve…

Dni sa míňali a do našej rodiny prišlo niečo nečakané – kríž. Prežívala som veľmi ťažké obdobie. V tom čase, v januári 1990, mi padla do očí kniha Fatima Mária hovorí svetu. Cez túto knihu začala cesta môjho obrátenia k úprimnej viere v Boha. Za vyriešenie nášho problému v rodine som sa začala modliť ruženec, ktorý som sa pred tým nikdy nemodlila. Moje modlitby boli vypočuté. Z veľkej vďačnosti som začala spievať duchovné piesne. Prvou z nich bola pieseň Što to za paňi? Neskôr som k nej pridala vlastnú pieseň Ľitmanivska hora, miesto, z ktorého dodnes čerpám veľa síl aj vďaka posolstvu Nepoškvrnenej Čistoty: „Zostávam na tejto hore prítomna. Ja vás milujem a čakám vás v Nebi."

Po materskej dovolenke som sa vrátila do pracovného kolobehu a nahrala som v roku 1992 svoj prvý album ľudových piesní Krjačok láľijov Dostala som zaň platinovú platňu. Bol to pre mňa veľký úspech, ale nechcela som zaspať na vavrínoch. Pokračovala som v tvorbe vlastných piesní a vo vyhľadávaní a zbieraní nových ľudových piesní. Mojou vlastnou tvorbou je pieseň Išlo ča z poľa. K nej som pridala Ja sobi ďivča jak ruža, húsky, A mala ja preľuboho frajira, A na našým dvorí a iné. Zväčša sú o mojom mužíčkovi Janíčkovi. On bol vždy mo-jím prvým poslucháčom a veľakrát mi pomohol, usmernil ma a svojou kritikou posunul vpred. Všetky moje autorské piesne som spolu s ľudovými piesňami vydala na hudobných nosičoch.

Teším sa, že si tieto piesne ľudia obľúbili a majú svoje miesto v ich životoch. Pred časom ma začali oslovovať, či by som nemohla vydať spevník. Dlho som uvažovala, či sa do toho pustiť, lebo s tým nemám skúsenosti a cítila som, že to bude namáhavé. No mojím heslom však je, že s Božou pomocou a s dobrými ľuďmi človek dosiahne veľmi veľa. Napokon som sa rozhodla to zrealizovať spolu s tými, ktorí majú radi našu krásnu pieseň.

Spevník obsahuje 99 piesní, z toho 37 rusínskych, 19 šarišských, 33 duchovných a 10 kolied. Je obohatený galériou fotografií z koncertov, výšiviek ľudovej tvorivosti a príspevkami osobností z kultúrneho a duchovného života.
V závere by som chcela poďakovať mojej rodine, spo-lusestrám z nášho spoločenstva a všetkým tým, ktorí ma podporujú a modlia sa za moje poslanie…

Obzvlášť moje poďakovanie patrí môjmu synovi Iv-kovi, neveste Mirke, Petrovi Núftezovi, Ľubke Kráľovej, Katke Fatľovej, Anke Pliškovej, Viktorovi Gliganičovi, Filipovi Luteránovi, Janke Ljubimovej, Mariánovi Burgrovi, Peťovi Slávikovi, Májke Dudovej-Bašistovej, Janke Bezek, Ľudke Koščovej, Daniele Hochrunovej a celému kreatívnemu tímu ľudí, ktorí s trpezlivosťou, tvorivosťou, ochotou a veľkou láskou pomáhali zrealizovať toto dielo.

Nech tento spevník slúži ľuďom všade tam, kde si z neho budú spievať.
Prešov, 9.10.2018
Anna Servická